Tancujem medzi žiletkami
Poézia
Preklady mojich básní do bulharského jazyka
Moje básne už vyšli vo viacerých jazykoch a štátoch sveta: v Japonsku, Kanade, Moldavsku, Rumunsku, Poľsku, Bielorusku, Rusku. Najnovšie sa o ich preklad do bulharského jazyka stará poetka a prekladateľka Dimana Ivanová. V tomto polroku sa venuje mojej zbierke básní HRAJ (sa so mnou), v jej preklade vyjdu v Bulharsku aj moje nasledujúce básne.
ANJEL MÁ Mäkké krídla
Mlčíš a z diaľky sa dívaš
Na moje hry.
Zostalo mi tu po tebe pierko
S pávím očkom nehy
Na pohladenie úsmevu.
Ľahučko sa ním dotýkam
Mihalníc,
Za viečkami mám teba,
V ústach chuť tvojich bozkov,
Túžba je nahá
A sladko bezočivá
Ako ty.
Nesmúť, láska...
Nikdy nezavriem dvere,
Čo vedú ku nám dvom.
POSLEDNÝ TANEC
Na kraji sveta
Tancujem tanec so svojim
Milovaným mlčaním
A myslím pritom na teba.
Líška by povedala:
Utekaj, kým je čas,
Kým cítiš chuť slobody,
Kým ešte nemáš putá.
Princ by jej odvetil:
Sloboda je už dávno skrotená,
Díva sa na mňa vášnivými očami
A má tvár lásky.
Ticho by súhlasila:
Áno, je to tak,
Skrotil ma tanec
S kráľom samoty,
Ale ten ďalší,
Posledný,
Bude patriť tebe.
STAČÍ
Moje nebo stále viacej rozkvitá.
Pláva v ňom
Opitá krv nášho milovania.
Kričím: stačí,
No rozkoš
Naďalej dráždivo rozvíja svoje lupene.
Držím sa
Stredobodu vesmíru,
Podo mnou je priepasť.
Nemôžem do nej spadnúť,
Kým trvá táto chvíľa,
Sladká, večná...
STRATENÁ MODRÁ
Vysielam signály,
No connetion, hlási mi svet-
Ukladám spomienky
Do najhlbšieho dna.
Aspoň že ty si pri mne,
Priklincovaný do mojej bezsennej noci.
KEĎ ZAČNÚ SNEŽIŤ DOTYKY
Prečítam ti všetky príbehy,
Ktoré mám napísané v rukách.
Tie, čo ma liečili,
Aj tie,
V ktorých čas lámal moje srdce
Na slzy Snehovej kráľovnej.
Ukrývam v nich aj príbeh
Poslednej nádeje,
Čo čaká
Na druhej strane,
Pod čiarou života.
Anglický preklad
Vždy si pripadám,
že som o krok dopredu,
Aj v smútku,
Čo na mňa padá ako soľ na chlieb,
Aj v tom, že netriedim slová podľa toho, či sú klišé,
No podľa toho, či sa neboja obrazov vo mne:
Dňa, kedy odišla dúha,
Aby v samote odplakala dážď,
Smiechu, čo visí nado mnou ako dáždnik,...
Keď sa ma dotkneš
(Aby v nich bolo mojim prsiam veselo,
... a potom sú dni,
keď sa neviem nasýtiť domovom.
Vždy budem svoja
Chcem vôňu rozmarínu v nechtoch
Báť sa je také zložité...
Píše ho prstom po vločkách.
Každý má svoje muchy
Aj ja tu svoju, ktorá ma práve zožiera.
Mením sa na tmu
Dopriadla láska nočné pradivá.