... a potom sú dni,

keď sa neviem nasýtiť domovom. 

Nočná záhrada počúva príbehy o cestách,

o mestách,

o dotykoch a dlaniach.

Možno by spievala, teraz však mlčí.

Všade rastú jej nežné úsmevy.

Vie, čo si žiada moje srdce.

A tak mi ponúka mäkkú náruč trávy,

posypanú svetlom hviezd.

Zapúšťam korene.

aj keď mám v sebe obraz dialok

a viem, že aj táto noc sa raz skončí.

Zajtra zas pôjdem ďalej.

Holubom napíšem odkaz na krídla, počkám, kým vzlietnu

všetky odpovede. Obzriem si na hojdačke stratené kúty oblohy.

A zoberiem si jednu z hviezd. Tú tvoju. Kde som len ruža

a nič viac.