Zápisky z Varny

Omeste, v ktorom som videla veľa psov, no žiadného žobráka

Možno len nechodím po správnych uliciach.

A možno čajky chránia námestia.

strážia ich pôvab a čistotu,

Aby sa do nich nenasťahovali

Obrazy niekdajšej chudoby a biedy.

Je tu len májový dážď.

Je tu slnko

A kvety,

Deti na kolobežkách,

Kaviarne, v ktorých majú

Skvelú kávu pre okoloidúcich

A misku s vodou pre psov.

Napriek tomu solím tento slnečný bulharský deň

Svojim smútkom.

Ako keby sa všetka bieda presťahovala z minulosti

Do našej slovenskej prítomnosti.

Žobráci, psie výkaly,

Kým veselé psy s vrtiacimi chvostami

Zostali pri nohách bulharských dievčat.

Varna,

Krásavica na mori,

Ukladá verše svojich básnikov do rádia,

Púšťa ich letu do uší,

Chváli sa vetrom, rozviatymi sukňami.

No napriek tomu solím tento deň smútkom.

Pretože u nás doma

Majú deti z cigánskych osád v decembri bosé nohy.

Pretože u nás doma

Uprostred treskúcej zimy vypnú ľuďom plyn

A uprostred horúceho leta vodu.

Pretože u nás doma

Sa moja najnežnejšia vlasť, plná zelene,

Premenila na otrávené polia,

Kde hynú včely a nedozrieva pšenica.

Preto

Solím tento slnečný bulharský deň

Slovenským smútkom.

Bulharské ruže

Táto zem mi vpisuje do chodidiel

Príbehy svojich ciest.

A len tak mimochodom

Mi dáva harmančekovú vôňu do vankúša.

Tisíce ruží sa ma pýtajú na to moju,

Jedinú, čo mám doma.

Odkladám okuliare na nočný stolík,

Aby som lepšie videla

Na svoje spomienky.

Priďaleko ma zaviedol

Včerajší tanec Gréka Zorbu,

Piesne Bulharska.

A tak si potichučky spievam,

Tú našu, najkrajšiu, slovenskú:

Zaleť sokol, biely vták,

k mojemu milému,

Pozdrav mi ho na stokrát,

Tíško povedz jemu:

Že ho veľmi rada mám,

Že ho pekne prosím,

Nech príde dnes večer k nám,

Že ho v srdci nosím.

s