Každý má svoje muchy

Každý má svoje muchy...

Aj ja tu svoju, ktorá ma práve zožiera.

Je neodbytná ako utajená nevera.

Lozí si po mne, pokúša a ďobká.

A keď ju tresnem, je z nej malá sopka.

Vyletí, sadne, nožičkami poškrabká.

Posiela na mňa celý svoj rod, aj vnúčatká.

Pratetky, ujcov, stryné, ba aj pravnukov.

A všetkých predkov, čo sú na planete sov.

Modlím sa k Pani mucholapke.

nech sú jej plesky účinné a krátke.

Modlím sa k sieťke na motýle,

nech sa mi prepožičia aspoň z dlhej chvíle.

Lebo ma žerie, mucha mäsožravá.

Inak ma budú všetci oplakávať