... a potom sú dni,

17.09.2017

keď sa neviem nasýtiť domovom. 

Nočná záhrada počúva príbehy o cestách,

o mestách,

o dotykoch a dlaniach.

Možno by spievala, teraz však mlčí.

Všade rastú jej nežné úsmevy.


Vie, čo si žiada moje srdce.

A tak mi ponúka mäkkú náruč trávy,

posypanú svetlom hviezd.

Zapúšťam korene.

aj keď mám v sebe obraz dialok

a viem, že aj táto noc sa raz skončí.


Zajtra zas pôjdem ďalej.


Holubom napíšem odkaz na krídla, počkám, kým vzlietnu

všetky odpovede. Obzriem si na hojdačke stratené kúty oblohy.

A zoberiem si jednu z hviezd. Tú tvoju. Kde som len ruža

a nič viac.



© 2017 Zuzana Kuglerová | Všetky práva vyhradené
Vytvorené službou Webnode Cookies
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky
Používame cookies, aby sme zaistili správne fungovanie a bezpečnosť našich stránok. Tým vám môžeme poskytnúť tú najlepšiu skúsenosť z ich návštevy.

Pokročilé nastavenia

Tu môžete upraviť svoje preferencie ohľadom cookies. Nasledujúce kategórie môžete povoliť či zakázať a svoj výber uložiť.